Nielen Voloďa, ale aj súdruh Stalin mal dopravnú nehodu... Josif Stalin sa pri svojej poslednej návšteve Stalingradu v decembri 1943 dostal do malej dopravnej nehody v obrnenej limuzíne. Pri prehliadke zničeného mesta potom Josif Vissarionovič vyjadril presvedčenie, že mesto ožije a bude lepšie než predtým. Podrobnosti o tejto ná...všteve hovorí kandidát historických vied profesor Viktor Popov. V noci na 25. novembra 1943 v moskovskej oblasti Kuncevo vyšiel z železničného nástupišťa vlak, ktorého ďalšia trasa bola známa len veľmi obmedzenému okruhu ľudí. Stalin cestoval tajným vlakom do iránskeho hlavného mesta, aby sa stretol s ďalšími dvoma predstaviteľmi Veľkej trojky, Winstonom Churchillom a Franklinom Rooseveltom. Na ceste do Teheránu a späť vlak sovietskeho vodcu dvakrát zastavil v Stalingrade. ◾ Tajný ešalón Tajný vlak šiel do Stalingradu, potom odbočil do Kotelnikova, odkiaľ pokračoval cez Machačkalu a Kizlyar do Baku. Lokomotívnu osádku vlaku tvorili len dvaja ľudia – strojvodca a jeho pomocník. Aby sa maximalizovala bezpečnosť pohybu vlaku, bolo rozhodnuté použiť parnú lokomotívu na mazut. Bezpečnosť pohybu vlaku po celej jeho trase zaisťovali vojská NKVD. Okrem toho boli pracovníci štátnej bezpečnosti poverení strážením miest popri trase železničnej trate. Tento vládny ešalón, ktorého hlavným pasažierom bol predseda Štátneho obranného výboru Josif Stalin, viedol vynikajúci inžinier Nikolaj Atamanov. V predvojnových rokoch bol Nikolaj Nikolajevič jedným z aktivistov hnutia Stachanov-Krivonosov za zvýšenie produktivity vlakovej dopravy a od prvých dní vojny riadil vlaky v prifrontových oblastiach. V júli 1942 bol Nikolaj Nikolajevič ťažko zranený pri nálete Hitlerových pilotov Luftwaffe na stanici Kačalino v Stalingradskej oblasti, ale po ošetrení v nemocnici sa vrátil do práce v železničnej doprave. Dlhá trasa vládneho vlaku bola rozdelená do piatich úsekov, na konci každého z nich bola zabezpečená zastávka pro doplnenie paliva do lokomotívy vodou a vykurovacím olejom. Tankovanie vody si vyžiadalo len dvadsaťminútovú zastávku, pričom tankovanie mazutom trvalo z technických dôvodov až dve hodiny. Nádražie Stalingrad-1 spadlo na úsek trati s tankovaním vody, takže vlak sa zastavil v zničenom meste len na 20 minút. Medzi tými, kto sa s obzvlášť tajným vlakom v Stalingrade stretli, bol prvý tajomník stalingradského regionálneho výboru a mestského výboru Všezväzovej komunistickej strany boľševikov Alexej Čujanov a ďalší vysokí predstavitelia krajského vedenia. ◾ Dve zastávky „Stalin bol vo vojenskej uniforme, šiel rýchlym, ale prekvapivo rovnomerným krokom, pravú ruku si dal cez bok kabátu, neobzeral sa, ako by tadiaľto prechádzal každý deň a všetko dobre vedel,“ tak spomínal strojník Nikolaj Atamanov na túto zastávku vodcu v Stalingrade. - "Za ním boli Molotov a Vorošilov. Pri prechádzaní k bráne pozdĺž nástupišťa sa Stalin zastavil pri východe z nádražia na námestie, okolo ktorého boli len ruiny. Súdruh Stalin sa niekoľko minút díval na zničené mesto, potom pokýval hlavou, otočil sa a zamieril späť k vlaku...“ Na stretnutí „Veľkej trojky“ v Teheráne Stalin dôstojne zastupoval sovietsky štát v rozhovoroch s ďalšími dvoma vodcami protihitlerovskej koalície – Rooseveltom a Churchillom. Podľa významného anglického historika Alana Bullocka „ako Stalingrad mal pre Stalina rozhodujúci význam vojensky, tak Teherán – diplomaticky“. Po návrate z Teheránskej konferencie 4. decembra 1943 Stalin znovu navštívil Stalingrad. Tentokrát Josif Vissarionovič zostal v meste dlhšie a previezol sa cezeň autom. S ohľadom na zostávajúce mínové nebezpečenstvo sa zamestnanci vládnych stráží a stalingradského oddelenia NKVD pokúsili vodcu od nebezpečnej cesty odradiť, ale vrchný veliteľ na tom trval. ◾ Vedel, že mesto bude O podrobnostiach tejto cesty Josifa Vissarionoviča po Stalingrade vieme z pamätí jeho osobného bodyguarda Alexeja Rybina: „Stalin šiel do Stalingradu. Preskúmal zničené mesto, bývalé sídlo Paulusa, hory nemeckých prilieb na uliciach. Povzdychol si: "Ach, nešťastní dobyvatelia... Hlavy v prilbách mali? A mesto vybudujeme krásnejšie než doteraz. S našimi ľuďmi urobíme všetko!“ Potom Stalin so svojím doprovodom išel ďalej koridorom medzi ruinami budov a hromadami nemeckej techniky. Konečným bodom Stalinovej cesty po meste bola továreň na traktory. Na ceste k nemu sa Stalinova pancierová limuzína nečakane zrazila s autom, ktoré šoférovala žena, ktorá sa tam náhodou nachádzala. Všetko prebehlo v poriadku. Keď žena videla, ako Stalin vystupuje z auta, začala vystrašene plakať. Stalin ju ukľudnil: „Je to moja chyba. Nerevte. Nie je to Vaša chyba, obviňujte vojnu. Naše auto je obrnené, neboli sme zranení. A svoje auto si opraviť dokážete." Stalin, ktorý sa objavil na mieste nehody, varoval milíciu, aby ženu nechali na pokoji, pretože je nevinná. Cesta do Stalingradu urobila na Stalina nezmazateľný dojem. Zničené mesto svedčilo o odvahe a nezlomnosti svojich obrancov a ďalej utvrdilo Stalina v potrebe jeho rýchlej obnovy. Počas cesty po meste vyjadril niekoľko prianí na obnovu a rekonštrukciu Stalingradu. To bola posledná návšteva sovietskeho vodcu v meste, ktorá zohrala rozhodujúcu úlohu v jeho živote... ---------- Zdroj: Jakub Zieba, preložené z: https://vpravda.ru/geroi-pobedy/v-1943-godu-v-stalingrade-na-puti-iz-tegerana-v-moskvu-stalin-popal-v-dtp-41273Čítaj viac

V noci na 22 júna 1941 nespal súdruh Josif Vissarionovič Stalin viac ako dve hodiny. V prvý deň vojny prišiel do Kremľa o 5:45, pracoval 12 hodín, nič nejedol a vypil za celý deň len pohár silného čaju s cukrom. V takmer rovnakom režime pracoval po celé dni počas vojny, niekedy 15 hodín denne. Často ho strážnik našiel spať na... gauči, oblečeného a obutéhoČítaj viac