🏴🫡 DNES SI PRIPOMÍNAME 105. VÝROČIE NARODENIA PÁNA FRANTIŠKA MAREKA🎖 Bol posledným Slovákom, ktorý počas 2. svetovej vojny po boku talianskych partizánov bojoval proti fašistickému režimu Benita Mussoliniho. Počas vojny ho ako vojaka slovenskej armády prevelili na východný front. V Bielorusku na vlastné oči videl, aké... zverstvá páchajú nemeckí nacisti, po ktorých boku mali bojovať. Morálny stav slovenských jednotiek sa prudko zhoršoval, Nemci ich vnímali ako nepoužiteľné. Preto ich prevelili do Talianska, kde mali vykonávať opevňovacie práce. Pán Marek od svojej jednotky utiekol spolu s ďalšími štyrmi Slovákmi. Pridali sa k talianskym partizánom a zapojili sa do protifašistického odboja. Bol trikrát väznený, nevyhol sa ani rozsudku smrti. No ako zázrakom sa mu podarilo utiecť a pokračovať v boji. Františkovi Marekovi udelili pri príležitosti jeho 102. narodenín, Pamätnú medailu ministra obrany 3. stupňa. Taktiež ho aj vojenský pridelenec MO ČR ocenil pamätnou medailou k 75. výročiu ukončenia vojny (na fotografii s riaditeľom Oddelenia starostlivosti o vojnových veteránov pánom Richard Zimányi) Zomrel 7.4.2023 Česť jeho pamiatke! 🎖 Spracoval: Michal MichaČítaj viac

🫡🎖DNES SI PRIPOMÍNAME 100. VÝROČIE NARODENIA POMOCNÍKA PARTIZÁNOV PÁNA JOZEFA KUBÍKA🎖🫡 🇸🇰Predstavte si približujúci sa drsný krik prenasledovateľov. Výstrely a svištiace guľky, zatiaľ lietajú ponad vašu hlavu len naslepo, ale už-už, len čo vás zbadajú, môžu byť cielené rovno do vášho srdca. Vy sa v ž...ivot zachraňujúcom úteku, po pás v ľadovej vode, snažíte prebrodiť Hron. A potom, premrznutý na kosť, skrytý niekde v húštine, nemôžete od zimy ani drkotať zubami, aby vás nenašli a nezabili. Pritom viete, že na potraviny vo vašom vaku čaká skupina partizánov. A ak zlyháte, budú ešte hladnejší, ako sú... To je jedna z epizód, na ktorú vždy spomínal Jozef Kubík zo Závadky nad Hronom „Ťažko bolo, chudoba a bieda boli, ale pomôcť sme chceli, tak sme to cítili, tak to bolo dobré,“ povedal pán Kubík. Sám nemal ľahký život. Vyrastal len s mamou, po ľudovej škole najskôr slúžil v Pliešovciach, potom robil v lese. Bol v ňom ako doma. O to viac sa partizáni spoliehali na jeho informácie. Aj na tie o pohybe nepriateľských vojsk, no tiež na dodávky potravín či zimného šatstva. To všetko ľuďom z oddielov podplukovníka Šukajeva a majora Sadilenka pomáhalo prežiť po ústupe povstalcov do hôr. No a ešte pred potlačením povstania sa pán Kubík zúčastňoval na kopaní protitankových zátarasov, pri zatarasovaní prístupových a lesných ciest, tiež pomáhal pri preprave diel a vojenského materiálu. 🎖Účasť v odboji ako pomocník partizánov, mal pán Jozef Kubík uznanú od vypuknutia Slovenského národného povstania 29. augusta 1944 až do 30. januára 1945, kedy Závadku nad Hronom oslobodili vojská rumunskej a sovietskej armády. A aj keď sa o pomocníkoch partizánov nehovorí veľa, aj tie najlepšie organizované partizánske jednotky by bez nich prežili v horách, odkiaľ vykonávali odbojovú činnosť, len veľmi ťažko. Preto im patrí úcta a poďakovanie. 🏴Zomrel 6.6.2022 v rodnej Závadke nad Hronom🏴 Zdroj: Ministerstvo obrany Slovenskej republikČítaj viac

Poškodenie pamätníka osloboditeľov – hanebný útok na históriu a hodnoty mieru Dôrazne odsudzujeme ďalší akt vandalizmu voči Pamätníku osloboditeľov v Košiciach. Podľa najnovších informácií došlo k poškodeniu symbolov kosáka a kladiva na pamätníku priamo počas Štedrého dňa. Pamätník pritom len nedávno prešiel rek...onštrukciou. Na zverejnenom videu je vidieť muža, ktorý v priebehu niekoľkých sekúnd tieto rozbíja symboly Červenej armády. Tento útok nie je len poškodením kultúrnej pamiatky, ale aj zneuctením symbolu našej slobody a víťazstva nad fašizmom. Vyzývame kompetentné orgány na okamžité konanie – dôsledné vyšetrenie tejto udalosti a spravodlivé potrestanie páchateľov. Podporujeme jasné stanovisko generálneho prokurátora SR Maroša Žilinku a vyzývame ďalších verejných činiteľov, aby neostali ticho. Tento čin nie je len aktom vandalizmu, ale úmyselným útokom na našu kolektívnu pamäť a hodnoty, ktoré ako spoločnosť ctíme. Bohužiaľ, stále častejšie sme svedkami pokusov relativizovať základné hodnoty našej histórie – hodnoty mieru, slobody a pamäte na oslobodenie spod fašizmu. Niektorí aktivisti by najradšej vymazali rok 1945 z dejín. Chcú, aby sme zabudli, že sloboda prišla z východu, že to bola Červená armáda, spolu s Rumunskou kráľovskou armádou a Česko-slovenským armádnym zborom v ZSSR, kto nám vybojoval slobodu. Práve v tomto kontexte je mimoriadne zarážajúce, že štáty EÚ, vrátane Slovenskej republiky odmietli podporiť rezolúciu Valného zhromaždenia OSN zameranú na boj proti glorifikácii nacizmu, neonacizmu a všetkých foriem rasizmu, xenofóbie a neznášanlivosti. Táto rezolúcia okrem iného žiada štáty o vyššiu ochranu pamätníkov a pietnych miest druhej svetovej vojny, ktoré pripomínajú boj proti fašizmu. Namiesto toho, aby sme si tieto miesta viac chránili a vážili, sme svedkami opačného trendu. V mnohých európskych krajinách dochádza k odstraňovaniu pamätníkov vojakov Červenej armády, ktorí priniesli slobodu, alebo k ich poškodeniu bez následkov pre páchateľov. Tieto trendy ukazujú znepokojujúci postoj voči histórii a prispievajú k relativizácii obetí druhej svetovej vojny. Žiaľ, tento trend sa nevyhýba ani Slovensku – iniciatíva na odstránenie Pamätníka osloboditeľov z centra Košíc je smutným príkladom toho, ako sa pokusy o prepisovanie histórie dostávajú aj do verejného života u nás. Práve preto nesmieme mlčať! Musíme si uvedomiť, že ide o oveľa viac než len o pamätník – ide o ochranu pravdy, dôstojnosti obetí a hodnoty mieru. Každý z nás má svoju úlohu v boji proti zabúdaniu a relativizácii minulosti. Pamätník osloboditeľov je symbolom obrovského utrpenia a odvahy všetkých bojovníkov proti fašizmu. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov má v tejto situácii kľúčovú úlohu. Našou povinnosťou je tieto snahy jasne pomenovať, postaviť sa im čelom a viesť verejnosť k tomu, aby si vážila svoju históriu. SZPB musí byť hlasom tých, ktorí už nemôžu hovoriť – hlasom obetí, hrdinov a bojovníkov za slobodu. Musíme byť pevní a odhodlaní. Každý, kto si váži slobodu a mier, musí dnes povedať jasné nie – nie vandalizmu, nie relativizácii histórie, nie glorifikácii fašizmu. Toto nie je len výzva, toto je záväzok – záväzok voči tým, ktorí bojovali za naše hodnoty, a voči budúcim generáciám. Je to naša spoločná povinnosť voči minulosti aj budúcnostiČítaj viac

🫡🎖Článok v časopise OBRANA o 100 ročnom vojnovom veteránovi Jánovi Štillovi🎖🫡

22.12.1920 - ďalšie obdivuhodné narodeniny pána Daniela. 104 rokov 🎂 Je to najstarší klient v Domove seniorov Archa v Bratislave. 👴 Pri tejto príležitosti ho navštívili aj pracovníci Ministerstva obrany SR a odovzdali mu darčeky, pretože... Pán Daniel v septembri 1944 sa ako vojak v pešej jednotke 1.československej armády na... Slovensku zúčastnil Slovenského národného povstania v okolí Liptovského Mikuláša. Neskôr sa ako príslušník 1.československého armádneho zboru zúčastnil bojov o Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Vrútky a iné mestá, kde 9.5.1945 oslávil kapituláciu Nemecka. Všetko najlepšie prajeme! �Čítaj viac

Prajeme vám krásne prežitie vianočných sviatkov a úspešný štart do nového roka 2025

🫡🎖ROVNAKO DNES SA DOŽÍVA POŽEHNANÝCH 104 ROKOV ĎALŠÍ PRIAMY ÚČASTNÍK 2.SV.VOJNY A SNP, PÁN DANIEL LEHOTSKÝ🎖🫡 🎖Vojnový veterán rtm. Daniel Lehotský sa narodil 22.12.1920 v Hybe. Na jar 1943 unikol zo zaisťovacej divízie v Bielorusku. Tu spoznal aj svoju prvú veľkú lásku Zinku. Vojna ale ich cesty rozdelila. V se...ptembri 1944 narukoval v Liptovskom Mikuláši do povstaleckej armády. Prischlo mu zásobovanie. Po zatlačení povstalcov do hôr sa vrátil domov. V marci 1945 nastúpil v Poprade k 1.československému armádnemu zboru Ludvika Svobodu. Pre tých, čo bojovali v prvej línii, piekol chlieb v poľnej pekárni. Zúčastnil sa oslobodzovacích bojov o Dovalovo, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Vrútky, Strečno, Žilinu a Vsetín. Ukončenie vojny slávil so svojou jednotkou na Morave a následne v Prahe. V oslobodenej Prahe zostal až do 15.novembra 1945. Vrátil sa do svojho rodiska, kde súkromné hospodáril. Choval kravy a zapriahal voly do práce. V Hybiach ho čakala jeho najmilejšia Emília. Vzali sa a žijú spolu celý život. V roku 2017 sa po nešťastnom páde manželky presťahovali k dcére do Bratislavy. Už nejaký čas spolu žijú v Domove seniorov Archa. Za účasť v SNP a národnooslobodzovacích bojoch bol ocenený viacerými vyznamenaniami.🎖 😊"Viete, ja som sa vlastne narodil 18.12. 1920. Vtedy ma priviedla na svet pôrodná babica u nás doma v Hybe. Ale na úrade mi zapísali dátum narodenia až dvadsiatehodruhého. A tak už to zostalo."😊 🫡PRAJEM MU PEVNÉ ZDRAVIE!!�Čítaj viac

🫡🎖DNES SA DOŽÍVA 101 ROKOV PRIAMY ÚČASTNÍK SNP PÁN JURAJ PENIČKA🎖🫡 🎖Vojnový veterán Juraj Penička sa narodil 22. decembra 1923 v Pliešovciach. Do protifašistického odboja sa zapojil už 25. augusta 1944, keď ako vojak základnej služby armády vtedajšieho Slovenského štátu prebehol pri obci Kružlov k sovietskym ...partizánom. Po neúspešnom bojovom strete sa mu z východného Slovenska podarilo s viacerými slovenskými vojakmi dostať až do centra bojov SNP a účasť v bojoch má riadne uznanú od prvého dňa Povstania. Proti fašistom ho nasadili v úsekoch Kremnica, Horná Štubňa, Handlová. Potom ho pridelili do prieskumného družstva 2. čs. paradesantnej brigády a bojoval v lokalitách Hronská Dúbrava, Banská Štiavnica a Močiar. Bol ťažko ranený v okolí obce Dúbrava. Jurajovi Peničkovi vzápätí vo zvolenskej povstaleckej nemocnici zachránili život len vďaka tomu, že mu v podstate takmer bez umŕtvenia vyoperovali z pečene črepiny z mínometného granátu. Zároveň mu museli vyoperovať tri rozdrvené a polámané rebrá. „Z letiska Tri duby ma mali ako ťažko zraneného previezť letecky do Kyjeva. To sa ale nestalo. Preložili ma do sanitného vlaku, nebolo však úniku. Pri Uľanke nás zajali Nemci. Ako chorého ma internovali v banskobystrickom Vincentíne, čo bol vlastne sirotinec. Neskôr po čiastočnom zotavení za pomoci dobrých ľudí sa mi podarilo ujsť,“ spomína vojnový veterán. S ťažkým zranením prežil v úkrytoch až do príchodu frontu, no ktorý následkom zranenia v boji ostal celý život čiastočným invalidom. Zo začiatku pracoval ako strážnik, po čase sa vyučil za elektrikára, remeslu sa venoval približne 45 rokov. Väčšinu života žije vo Zvolene a posledné roky u svojho syna v centre mesta.🎖 🫡PRAJEM MU PEVNÉ ZDRAVIE!!🫡 Foto z návštevy 13.1.202Čítaj viac

81. výročie prijatie Vianočnej dohody

🫡🏴🎖18. decembra 1950 bol popravený v rámci monsterprocesov v Bratislave protifašistický bojovník, účastník SNP a najznámejší partizánsky veliteľ VILIAM ŽINGOR.🎖🏴🫡 🏴ČESŤ JEHO PAMIATKE!!🏴

Slovensko a hlasovanie o rezolúcii OSN: Prečo bolo Slovensko opäť proti? Branislav Balogh/ Bojovnik info, foto: OSN, archív redakcie Valné zhromaždenie OSN včera, 17. decembra 2024, prijalo rezolúciu o boji „proti glorifikácii nacizmu, neonacizmu a ďalších praktík, ktoré prispievajú k eskalácii moderných foriem rasizmu, rasove...j diskriminácie, xenofóbie a s tým spojenej intolerancie.“ Návrh rezolúcie prednieslo Rusko, Bielorusko a Turkmenistan. Za dokument hlasovalo 119 krajín, proti bolo 53 štátov vrátane Slovenska, a 10 krajín sa zdržalo hlasovania. Prečo Slovenská republika opäť, spoločne s celou EÚ, hlasovala proti návrhu rezolúcie? Naši redaktori sa na to vopred pýtali slovenských diplomatov. Aké sú argumenty ministerstva? Zástupcovia MZVaEZ SR na stretnutí s redaktormi nezávislého portálu bojovnik.info zdôraznili, že rezolúcia nie je iba o boji proti nacizmu. Slovensko odmieta podporovať dokument, ktorý by mohol byť použitý na ospravedlnenie iných politických agend, napríklad naratívy o „denacifikácii“ Ukrajiny. Tento argument považuje Slovenská republika za zásadný. Postoj SR je jasný: všetky formy nacizmu, neonacizmu, rasovej diskriminácie či xenofóbie sú neprijateľné, no ich zneužívanie na politické účely nemožno tolerovať. V zhode s celou EÚ Slovensko, ako aktívny a konštruktívny člen Európskej únie, podporilo spoločný úniový postoj, ktorý vychádzal z dôkladného posúdenia návrhu rezolúcie a zohľadnil podľa našej diplomacie zásadné pripomienky predložené počas rokovaní. Zástupcovia MZVaEZ SR vysvetlili, že nemôžeme konať v rozpore s dohodou členských krajín EÚ, pretože by tým oslabilo svoju kandidatúru na členstvo v Bezpečnostnej rade OSN. Aktívne sa uchádzame o miesto v tejto kľúčovej inštitúcii ako reprezentanti východoeurópskej regionálnej skupiny. Akýkoľvek postoj, ktorý by bol v rozpore s ostatnými členmi EÚ, by mohol oslabiť podporu jeho kandidatúry. Slovenskí diplomati navyše zdôraznili, že odmietnutie textu neznamená nesúhlas so všetkými jeho časťami. „Rezolúcia OSN, akokoľvek dobre mienená, by nemala slúžiť ako prostriedok na politické manipulácie.“ Rezolúcia nie je právne záväzná, keďže ju prijíma Valné zhromaždenie OSN, kde má každá krajina jeden hlas. Napriek tomu je vnímaná ako dôležitý diplomatický signál. Naša diplomacia si uvedomuje význam zvažovania každého kroku a že ak by podporilo rezolúciu v jej aktuálnej podobe, mohlo by to oslabiť jeho dôveryhodnosť v očiach medzinárodných partnerov, čo by mohlo negatívne ovplyvniť aj jeho ambície v Bezpečnostnej rade OSN. Vo výsledku sme reflektovali záväzok posiľňobať dôveru medzi našimi partnermi z EÚ a hlasovali sme konzistentne s väčšinou európskej dvadsaťsedmičky. Reforma OSN ako dlhodobý cieľ Na stretnutí rezonovala aj potreba reformy OSN. Slovensko aktívne prispieva k podpore modernizácie tejto organizácie, s dôrazom na defektívnenie jej mechanizmov vrátane Bezpečnostnej rady OSN a práv veta.Vďaka tomu by sa posilnila efektívnosť organizácie pri riešení globálnych výziev. Reformy by mali zlepšiť schopnosť OSN plniť svoje základné poslanie – predchádzať konfliktom. Čo obsahuje rezolúcia? Rezolúcia zdôrazňuje dôležitosť kľúčových právnycj dokumentov OSN vrátane Charty OSN, Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a ďalších dohovorov, ako je Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie. Zdôrazňuje sa v nej význam Norimberského tribunálu a jeho uznania nacistických organizácií, ako Waffen SS, za zločinecké. Pripomína tiež úlohu OSN, ktorá vznikla ako odpoveď na hrôzy druhej svetovej vojny, a upozorňuje na to, že 80. výročie víťazstva nad nacizmom v roku 2025 je príležitosťou na špeciálnu spomienkovú slávnosť. Zdôrazňuje sa nevyhnutnosť eliminácie glorifikácie nacizmu a neonacizmu, pričom kategoricky odmieta akékoľvek formy oslavovania nacistického režimu a jeho spojencov. Patria sem aktivity, ako je stavenie pamätníkov alebo premenovanie ulíc na ich počesť. Návrh zdôrazňuje význam ochrany historickej pravdy a vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom legislatívnych a vzdelávacích opatrení zabránili revizionizmu, popieraniu holokaustu a glorifikácii vojnových zločinov spáchaných počas druhej svetovej vojny. Rezolúcia sa zaoberá aj riešením nenávistných prejavov na internete, upozorňujúc na čoraz častejšie využívanie digitálnych platforiem neonacistickými skupinami na šírenie nenávisti a nábor nových členov, najmä mladých ľudí. OSN preto vyzýva členské štáty, aby zaviedli efektívne mechanizmy monitorovania extrémistických činností a prijali opatrenia na zabránenie šírenia nenávistnej propagandy. Významnou súčasťou návrhu je podpora vzdelávania a spomienky. OSN zdôrazňuje potrebu investícií do vzdelávania o histórii nacizmu a jeho dôsledkoch, ako aj do boja proti ideológiám rasovej nadradenosti. Vzdelávanie má slúžiť na podporu tolerancie a inklúzie a zároveň má byť nástrojom na predchádzanie historickému revizionizmu. Rezolúcia tiež obsahuje kľúčové odporúčania, ktoré členské štáty OSN vyzývajú na prijatie legislatívy zakazujúcej glorifikáciu nacizmu a kriminalizujúcej nenávistné prejavy. Zdôrazňuje potrebu vzdelávacích programov na podporu tolerancie a na boj proti extrémizmu, ako aj zavedenie mechanizmov na monitorovanie činností neonacistických skupín. OSN tiež apeluje na ochranu pamätníkov a cintorínov spojených s druhou svetovou vojnou, pričom vyzýva na zabránenie ich ničenia alebo exhumácie obetí vojnových zločinov. Okolnosti stretnutia s diplomatmi Minulý piatok sa z iniciatívy rezortu zahraničia uskutočnilo druhé stretnutie s redaktormi portálu Bojovnik.info, prevažne s Jánom Rohárom, ktorý sa ako protifašistický mierový aktivista a redaktor dlhšie venuje problematike rezolúcií OSN. Rohár v minulosti absolvoval odbornú stáž na ministerstve zahraničných vecí a je viac ako 10 rokov aktívnym členom SZPB. Ján Rohár pred stretnutím absolvoval konzultácie s členmi Ústrednej rady SZPB zo Zvolena a Martina, bývalým predsedom SZPB v Martine Jozefom Petrášom a predsedom Zahraničného výboru NR SR Mariánom Kérym. Počas stretnutia sa pýtal diplomatov na dôvody rozhodnutia Slovenska, pretože oficiálne odôvodnenie, prečo krajina hlasovala tak, ako hlasovala, nebolo verejne prezentované. Ústredná rada SZPB, na zasadnutí zo 12. decembra 2024, prijala stanovisko, v ktorom požiadala vedenie organizácie, aby poslalo ministerstvu zahraničných vecí list s apelom na zmenu postoja Slovenskej republiky k tejto otázke. Namiesto zaslania takého listu, ako požadovala Ústredná rada SZPB, sa predseda organizácie, Viliam Longauer, zameral na kritiku účasti redaktora na diskusii s diplomatmi z dôvodu, že údajne nepovolene zastupoval SZPB. Rohár pritom platné stanovisko ÚR SZPB počas diskusie zmienil len veľmi okrajovo, nakoľko účelom stretnutia nebolo viesť dlhšiu polemiku, ale vypočuť si stanovisko ministerstva zahraničných vecí. Na stretnutie redaktorov s predstaviteľmi ministerstva by teraz ideálne mohli nadviazať odborné tímy historikov a expertov z oblasti medzinárodných vzťahov. Napriek tomu, že sa vo všetkom nezhodneme, vzájomne diskutujme Rezolúcia OSN o boji proti glorifikácii nacizmu rozprúdila na Slovensku diskusiu, ktorá odráža širšie otázky o našej pozícii na medzinárodnej scéne a vnútroštátnom prístupe k hodnotám demokracie, ľudských práv a historickej pamäte Hoci rozhodnutie Slovenska odráža jednotný postoj EÚ, vyvoláva otázky o tom, ako efektívne dokážeme prezentovať svoje postoje v rámci globálnych iniciatív a či niekedy nezostávame len pasívnymi nasledovateľmi širšieho konsenzu, v tomto prípade štátov EÚ. Dialóg medzi občianskou spoločnosťou, historikmi, aktivistami a diplomaciou je preto zásadný, aby sa slovenská pozícia nestávala iba formalitou, ale reálnym príspevkom k svetovému boju proti nacizmu, fašizmu a extrémizmu. Aj keď sa názory rôznych aktérov často rozchádzajú, hráme dôležitú úlohu v podporovaní konštruktívneho dialógu a vzájomného porozumenia, čo je základom modernej a sebavedomej zahraničnej politiky. Táto dynamika je kľúčová pre formovanie modernej a sebavedomej zahraničnej politiky, ktorá zohľadňuje nielen geopolitické záujmy, ale aj názory obyvateľstva a historické skúsenostiČítaj viac

S mostárom Mirkom Nešporom Martin Krno, foto Vladimír Dobrovič Bratislavská organizácia SZPB si tradične pripomenula 17. decembra pri hrobe Mirka Nešpora na cintoríne v Slávičom údolí tragickú smrť tohto mladého hrdinu SNP. Presne pred 80 rokmi ho zavraždili počas mučenia na veliteľstve Hlinkovej gardy v Bratislave. Nebolo to ...gestapo, nemeckí nacisti, ale Slováci! Sotva 20-ročného študenta (narodil sa 28. 9. 1924 v Skalici) Slovenskej vysokej školy technickej, ktorý chcel budovať mosty spájajúce ľudí a krajiny. Táto udalosť uviedla na pravú mieru legendu fašistických historikov a propagátorov o tom, ako ľudácky režim toleroval mladú generáciu a osobitne študentov. Ešte aj dnes, pri nástupe ultrakonzervatívnych a super pravicových síl v Európe, jedna taká strana zastupuje Slovensko v Europarlamente, sa nájdu takí, čo relativizujú pojmy, ako je fašizmus a nacizmus, dokonca nevylučujú spoluprácu s takýmito chmúrami z minulosti. Predovšetkým členovia SZPB by v tejto veci nemali zaváhať. Mirkovi Nešporovi to bolo jasné, kto je kto. Už pred vypuknutím Povstania sa zapojil do protifašistického hnutia. Ako študent stavebnej fakulty sa na stavbe Oravskej priehrady skontaktoval so zajatcami Červenej armády a partizánmi. Po 29. auguste 1944 bol spojkou medzi partizánmi na Orave a vedením SNP v Banskej Bystrici. Keď sa chorý vrátil na Záhorie, v polovici decembra ho udali miestni... Obeť Mirka Nešpora nebola márna. Jemu síce nebolo dopriate budovať mosty priateľstva a spolupráce, no po vojne nastal búrlivý rozvoj slovenského vysokého školstva, osobitne technického, ktoré vyprodukovalo tisícky inžinierov, vrátane mostárov. A ten najkrajší slovenský most – nad Dunajom - má v názve SNPČítaj viac