Zimný Deň Prvoprѣdka Perúna
-podľa nášho Koľadovho Daru pripadá na 33. deň mesiaca Bejliet Leta 7533 od SMHCH (10.-11. január 2025)
.
O aký sviatok ide sa dozvieme zo Slovanskych Véd:
V dávnej minulosti náš Prvoprѣdok Perún oslobodil z Pekla všetkých tých ľudí, ktorí tam boli odvlečení násilím a ľsťou. Touto vojenskou... akciou dostali ľudia možnosť sa vrátiť k svojim rodinám. Keď všetci bieli ľudia prešli z Pekla, Prvoprѣdok Perún zavalil vchod do Pekla – Bránu Medzisvetia, populárne známu ako „Hviezdnu Bránu“ – Kaukazskými horami (t.j. použil takú zbraň, ktorá posunula kontinenty a vytvorila nové pohorie – Kaukaz). Ale pretože Brána Medzisvetia musela ostať nejakú dobu otvorená, aby mohli z Pekla uniknúť všetci zajatci, tak zároveň tou istou Bránou v panike a strachu pred Perúnom a jeho armádou utekali aj vojaci Pekla. Boli to všelijaké geneticky vyklonované bytosti – vojaci Temných Síl.
Oslobodených ľudí vo svojej vlasti prijímali rodiny s neopísateľnou radosťou, ale pri domoch sa začali ukazovať aj všetci temní vojaci, pretože nemali čo jesť a takto žobrali ľud o potravu. Ľudia si nechceli kaziť radosť z návratu svojich blízkych, o ktorých si mysleli, že ich už neuvidia, a teda im dávali jedlo darom, ale do svojich domov ich nevpúšťali.
.
Bukva jať ,,Ѣ,, z nášho písma – Staroslovienskej Bukvice, sa vyslovje ako [ie]. Viac TU: https://www.slovieni.com/knihy/staroslovienska-bukvica
.
Od tých čias naši slovanskí Prѣdkovia oslavujú Sviatok Premien (dnes volaný Koľada). Slávi sa tak, že niektorí ľudia sa oblečú do rozličných kostýmov pripomínajúcich rozličné vyklonované temné bytosti a chodia po domoch. Ostatní, aby si do domu nevpustili temné sily sa „vykupujú“, t.j. dávajú im koláče a rozličné podobné dary. Keď tieto dary dostanú, odídu od domu, pretože temní hoci majú radi sladkosti a chutné veci, nenávidia radosť a šťastie.
Po Sviatku Premien (Merany) si ľud spomínal na tých, ktorí sa už z Pekla nevrátili. Preto Slovania začali sláviť Týždeň Pamäti Priedkov (staroslovanský týždeň mal 9 dní). A zatiaľ, čo ľudia si spomínali na svojich Priedkov, Prvoprѣdok Perún chodil po Midgarde (Zemi) a ničil zvyšky temných vojakov. Deväť kruhov prešiel Perún po Zemi, každý deň jeden kruh, aby našiel a zničil všetkých temných – ako sa hovorí vo Védach:
„... a poraziac zlé sily zabodol do zeme svoj žiariaci meč Prvoprѣdok Perún...“ (čo sa neskôr odrazilo v legende o meči v skale).
Od tých čias začali ľudia oslavovať „Zimný Deň Perúna“ ako sviatok víťazstva nad zlom. A v rámci oslavného obradu prechádzajú 9 kruhov po svastičnom labyrinte, ktorý sa nazýva Perúnova Púť. Na obrázku sa používa miera siaha (so šípkou nad). Platí: 1 siaha = 12 piaďam = 213,36 cm.
.
Vari iba pre úplnosť, meč zabodnutý do zeme ostal dodnes žiť v mnohých legendách. Jedna z nich je aj o kráľovi Artušovi, ktorý jediný bol hodný vytiahnuť meč zo skaly. Je to iba jedna z legiend, ktoré sú postavené na tejto udalosti našich dávnych dejín, v každom prípade však symbolicky znamená, že ten, kto je hoden vytiahnuť zo zeme do boja meč Perúna má jeho požehnanie bojovať proti temným silám.
Žiariaci meč Perúna je preto vo vatre pri oslavách takých veľkých sviatkov, ako je sviatok Kupalu a Letný deň Prvoprѣdka Perúna. Ak si pozriete na fotky z osláv, tak ho jasne rozoznáte.
.
Možno vyvstáva otázka, načo boli našim Priedkom labyrinty, ktoré sa na mnohých miestach zachovali až dodnes?
Existujú geoanomálne a geopatogénne zóny. Naši Prѣdkovia vždy stavali kapištia a svätilištia v geoanomálnych zónach. V týchto zónach nie je vhodné chodiť priamo, pretože tak vzniká veľké napätie. Ak chodíme v geoanomálnej zóne po špirálach, tak sa nedeformujú naše jemnohmotné telá (nemáme len fyzické telo), čo sa deje pri chodení napriamo. Keď už sme na takom mieste, tak sa môžeme zaoberať meditatívnou praxou, cestami v inosvetí, a pritom si vôbec nepoškodíme svoje biopole. Napríklad, pre našu kultúru je príznačné, že vnukov vychovávajú Dedovia, vrátane odovzdávania detailov rodových ozdravovacích (Zdrava) a bojových (Spas) umení. Ale na to, aby človek bol kvalifikovaný učiť vnukov a pravnukov, musel už mať vlastné skúsenosti s cestami do inosvetia. Na toto napríklad slúžili aj známe dolmeny. Kto totiž nevie, kde po smrti pôjde a ako to tam naozaj vyzerá, ten nemá veľmi čo odovzdať dorastajúcemu potomstvu, ktoré je k takýmto veciam veľmi vnímavé.
Nuž a toto berie do úvahy obrad chodenia po labyrinte na Zimný deň Perúna. Body, ktoré sú hore zobrazené na predchádzajúcom obrázku, musia byť naviazané na geopatogénne aj geoanomálne zóny. Keď prechádzame po tejto púti, tak naše telá a obálky sa pritom harmonizujú.
.
Každý slovanský sviatok je BEZ ALKOHOLU VRÁTANE PIVA a akýchkoľvek mravných neviazaností, ktoré nám tak radi podsúvajú tzv. tiežslovania. Naši Prѣdkovia dobre poznali Kony Rita alebo inak Telegóniu a pri obnovovaní Prastarej tradície robíme to, čo hovoríme – nevymýšľame nič, čo nepatrilo do Kultúry našich Prѣdkov. Vopred teda upozorňujeme – kto očakáva „zábavu“ takéhoto charakteru, ten nech ju radšej realizuje niekde inde a k nám nech radšej ani nechodí. Na Slovѣnsku nájde dosť iných príležitostí... A pre tých, ktorí hovoria, že tak to podávajú „historické zdroje“ len opakujeme – „historické zdroje“ písali naši nepriatelia o nás, a teda logicky „bez nás“. Ale aj tak o mravnosti našich Prѣdkov odporúčame prečítať svedectvo Tacita v diele Germánia. Tiežslovanom tento autor akosi „uniká“. Ale takto to robia – stanovia si „povolené“ (rozumej svoje) zdroje, používajú „povolené“ zdroje a naše „nevidia“ (veď ich nevymysleli oni). Lenže je to náš sviatok a naši Prѣdkovia. Je v podstate jedno, čo si hovoria. Sú aj tak dosť nervózni z toho, že NAŠA KULTÚRA SA VRACIA v pôvodnom stave – bez ich „tuningov“.
V žiadnom prípade naši Prѣdkovia nikdy a na žiadnych sviatkoch neobetovávali živé bytosti. Zbavenie života inej bytosti – hoci aj kohúta – je zbavenie ho/jej možnosti slobodného výberu a zastavenie jeho/jej inkarnačného cyklu. Krvavé obety vždy patrili a patria kultu Kali Ma, t.j. kultu Čiernej Matky.
Naše oslavy sú prioritne organizované pre rodiny s deťmi. Takto deti majú možnosť od malička privykať pobytu Prírode a úcte k Prѣdkom.
Veľmi dôležitým prvkom je uvedomiť si, že nejde o žiadnu atrakciu. Ide o spoločnú účasť na Obrade oslavy, pričom kľúčové slovo je „MY“. Tu patrí všetko, vrátane CHOROVODOV. Oslavy prebiehajú principiálne tak isto, ako pred tisíc a viac rokmi.
Ak si niekto myslí, že môže do osláv prispieť ukážkou nejakých svojich schopností či zručností – od rôznych foriem bojových umení cez tance, spev, hrania na hudobné nástroje a vôbec všetkého, čo robí či robia priamo oni – je to vždy vítané prilepšenie. Nepatrí tu napríklad púšťanie akejkoľvek reprodukovanej hudby. A už vôbec nie takej, ktorej autor či autori nemajú ani poňatia o našej Kultúre a namiesto toho, aby si niečo naštudovali si jednoducho vymýšľajú a neraz nás aj očierňujú. Ak niekomu chýba reprodukovaná hudba tak nech radšej ide na diskotéku či do baru – keď už mu hudba Prírody nič nehovorí a musí prázdno v sebe zapĺňať externým hlukom s cudzími emocionálnymi doplnkami.
Rovnako na naše sviatky nepozývame žiadne cudzie skupiny – nech si dajú akokoľvek pekne znejúci slovanský prívlastok. Anglosaské skupiny sú riadené Anglosasmi, čo je úplne prirodzené. Dobrým znakom je, že sa u nás snažia odvádzať ľudí na rôzne „vedľajšie“ koľaje – ktoré majú pod kontrolou oni sami. Znamená to, že doba prestáva byť pre nich priaznivá a musia začať pôsobiť aj priamo na našom území. Veľmi často sú rôzne takého ich akcie spájané s rôznymi druhmi narkotík – veď „ľahké“ drogy sú vraj „super“. NIE! Akákoľvek droga – bez ohľadu na jej silu – je vždy vyradzovanie rozumovej kontroly jednotlivca. Bez ohľadu na vyradenie rozumu KARMA sa vypnúť nedá. Niečo také NIKDY NEPATRILO DO NAŠEJ KULTÚRY.
Teda veľmi jednoducho – je to náš sviatok, kde kľúčovým slovom je MY.
Niekoľko slov k našim starým sviatkom. Dlhodobo pozorujeme jav, že mnohí sa snažia „vysvetľovať“ naše sviatky a vôbec Koľadov Dar z „nadhľadu“, t.j. zo zorného uhlu súčasnej civilizácie, ktorej „výdobytky“ považujú za to najlepšie, čo ľudstvo kedy vymyslelo. Nemajú žiadnu snahu sa najskôr oboznámiť s našou vlastnou Kultúrou takou, aká je, teda s našou vlastnou minulosťou z našich vlastných zdrojov. Stále dávajú prednosť cudzincom a ich opisom ich nepriateľov – t.j. našich Prѣdkov. Mnohí si tiež myslia, že Dedičstvo Prѣdkov je ľubovoľné vyberanie si z toho, čo je k dispozícii na voľnom trhu „duchovného supermarketu“ – ak použijeme terminológiu Tibeťanov – štýlom „toto mi sedí, toto nie“. Je to presne to, ako keby sme chceli dnes nadiktovať našim vlastným Prѣdkom čo mali a čo nemali v minulosti konať. Ale my dnes nemôžeme zmeniť to, čo naši Prѣkovania už vykonali v minulosti, veď nedokážeme zmeniť ani to, čo sme my sami vykonali ešte nie tak dávno. Nie naši Prѣdkovia majú zmeniť to, ako v minulosti konali, ale my sa máme snažiť priblížiť slávnym činom našich slávnych Prѣdkov. Oni svoje zapisovali pre nás do Véd.
.
Bukva jať ,,Ѣ,, z nášho písma – Staroslovienskej Bukvice, sa vyslovje ako [ie]. Viac TU: https://www.slovieni.com/knihy/staroslovienska-bukvica
.
Bohužiaľ, dnes mnohí potomkovia starých Rodov majú problém prečítať obyčajnú tlačenú knihu. Už medzi nami žije množstvo vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí, ktorí za svoj život neprečítali ani 10 – slovom desať – skutočných kníh. Takýto počet bol pred 20 rokmi smiešne malý pre deti v 3. ročníku základnej školy za jeden školský rok... No dostali ich pod procesnú kontrolu – pracujú s mobilmi a tabletmi v presvedčení, akí sú „smart“. Ale kde to vlastne dotiahli? Nevedia sami nič vytvoriť, lebo – presne naopak – „tvoria“ iba v mantineloch pravidiel, ktoré im poskytuje ten či onen operačný systém a v matrixovej ilúzii slobody... ktorú im niekto predprogramoval. Nie sú tvoriví, sú už iba vhodne preformátovaní a štandardizovaní a hodnotovo zameraní na svoj a nie spoločný prospech.
O týchto veciach sme už napísali dosť, nebudeme to zdĺhavo opakovať. Sme SLOVIENI, potomkovia slávnych Prѣdkov Slovienov, ktorí odvodzujú svoj názov od kniežaťa Sloviena, na počesť jeho veľkých činov, ktorý založil aj mesto Slovienskъ r. 3113 od UMHCH (dnes máme Leto 7531). Keď neskôr mesto zničil požiar, postavili na jeho ruinách Nové Mesto, t.j. Novgorod. Preto sa naše územie v minulosti volalo Sloviensko, ale stretneme sa aj s názvami Maličká Rus alebo Maličká Tartaria. Ide o to isté – o naše územie. To, že niekde v Byzancii niekto interne volal našu krajinu „Veľká Morava“, je ich vec a pochádza to z ich písomných záznamov, čo je logické. My tiež napríklad Nemcov nevoláme „Deutsch“ a Cigánov zase voláme Cigánmi. Je to náš jazyk, je to naše prirodzené právo – aké má každý iný národ na svete. A žijeme tu už okolo 8 000 rokov.
Jedným z našich veľkých Prѣdkov bol aj slovѣnske knieža Samo, o ktorom aj Talian Mauro Orbini ešte r. 1601 n.l. napísal: „... a vybrali si najlepšieho spomedzi seba“, teda ani reči o žiadnom Frankovi. Mal viacero synov, Velesova kniha spomína ako veľmi múdreho toho, ktorému dal Samo meno Rus.
Ďalej sú takí, ktorí by chceli „rekonštruovať“ našu minulosť vyložene z archeologických nálezov. My však z Odinových Zápovedí vieme, že naši Prѣdkovia sa tisícročia, presnejšie vždy po smrti spaľovali – dôvody sú opísané v našich knihách, nie cudzích, kresťanských – tak čo chcú vyčítať z prachu – ak ho, samozrejme, nájdu? Ako môžu napísať čo aj len slovo o našej minulosti, a pritom sa ani neobťažujú naučiť naše vlastné písmo a náš Svetonázor, t.j. Starosloviensku Bukvicu? Je to proste ono obľúbené mníchovské „O NÁS BEZ NÁS“.
K tomu patrí aj tendencia – u takto informovaných „odborníkov“ – zaškatuľkovať aj náš Kalendár, t.j. Koľadov Dar a spôsob, akým stanovuje sviatky. Ale my môžeme siahnuť k védickým – našim – zdrojom, v tomto prípade k Hermetickým spisom, kde sa dočítame:
VEČNOSŤ JE OBRAZOM PRVOTVORCU
VESMÍR JE OBRAZOM VEČNOSTI
SLNKO JE OBRAZOM VESMÍRU
ČLOVEK JE OBRAZOM SLNKA
Koľadov Dar nestanovuje sviatky formou výpočtu, ktorý by bol akokoľvek odvodený od fáz Slnka či Luny, v našom prípade Mesiaca. Je to preto, lebo ani Hviezdy či Slnká, ani Zeme, ani Luny nie sú absolútne nezávislé, lebo ich dráhy ovplyvňuje množstvo od nich nezávislých faktorov. Môžu ísť rýchlejšie, môžu sa spomaľovať. Iba Kony Stavby Sveta – pod vládou Číslobaga – sú absolútne nemenné. Naše sviatky riadi Číslobag. Hoci uznávame za významné dni aj sviatky Slnovratov, v Starovereckej tradícii sa až tak masovo neoslavujú ako u moderných Rodnovercov. Okrem iného to vytvára nesprávny dojem, že iba takto naivne sa dokázali naši Prѣdkovia orientovať – a to je hlboké zneváženie Múdrosti našich Slávnych Prѣdkov. Cudzincom a ich cudzej tradícii nič iné neostáva. Chýba im hĺbka poznania Véd. K tomuto vari iba jedinú poznámku – z Véd vieme o to, že v minulosti mala Midgard-Zem 3 Luny – podľa ktorej z nich by vtedy určovali sviatky?
---- hlavné sviatky Starej Viery našich Prѣdkov boli:
Deň Prvoprѣdka Kupalu, Deň Prvoprѣdka Koľadu a Letný a Zimný Deň Prvoprѣdka Perúna
.
Vzhľadom na to, že už sme v čase Rána Svaroga (začiatku Dňa Svaroga) – tradičné oslavy z čias Noci Svaroga už nemajú takú dôležitosť ako v minulosti. Noc Svaroga trvala 7 kruhov života, t.j. 7x144 rokov, t.j. od r.988 do r.1996. So začiatkom Noci Svaroga začalo aj násilné pokresťančovanie našich Prѣdkov.
Popis a predvedenie našich starých slavianskych osláv sviatkov už preto prinášame len ako ukážku ako to kedysi bolo zostavené, aby naša Staroviera prežila Noc Svaroga.
Niektorí čitatelia nás upozornili na ohlasy, ktoré sa objavili na internete vo forme rôznych komentárov a článkov. Na niečo budeme reagovať, ale nie v zmysle odpovede, či rozvíjania diskusie s nevedomými v oblasti našej Kultúry, ale skôr ako ukážku toho, ako hlboko žijeme v Matrixe.
Plne rešpektujeme Kony Stavby Sveta, a preto uznávame právo každého jedinca na svoj názor. Ale vidieť, ako začínajú opisovať to, čo sa v skutočnosti nestalo – pretože okrem nich sme na oslave sviatkov boli aj my – je v podstate hodne príznačné.
Poznanie Veku Rána Svaroga je podstatne odlišné od toho poznania, ktoré nám bolo dostupné počas Noci Svaroga. V prvom rade si nezaškodí zopakovať, čo to vlastne Slovanstvo – z nášho pohľadu Slavianstvo – je.
Väčšina spoločnosti – z toho či onoho dôvodu – nechce používať vlastný rozum. Kedysi nás učili, že existujú iba dva pohľady na Svet (t.j. filozofické kategórie) – materializmus a idealizmus. Z pohľadu vedomia ide o ateizmus a teizmus, teda svet náboženstva. Toto je dosť, nie však dostatočne presné. Z védického pohľadu hovoríme, že ak nám niekto dáva na výber dve možnosti, tak správna je tá tretia. V súlade s tým v skutočnosti existuje ateizmus, teizmus a neteizmus.
Ateizmus je principiálne nihilizmus, t.j. tvrdenie, že okrem viditeľnej matérie – hmoty – nič iné neexistuje. Ak mimo hmoty nič neexistuje, tak s tým „nič“ nemožno nadviazať ani žiaden kontakt. Materializmus kategoricky popiera existenciu akejkoľvek inteligentnej formy jestvovania mimo viditeľnú matériu. Navyše, po smrti nie je nič – iba pustota, koniec existencie. Tu patrí čo, čo sa nazýva aj dialektický materializmus.
Teizmus je idealistický smer, ktorý tvrdí, že všetko vzniklo vďaka Bohu, bohu či bohom. S nehmotnou podstatou – Bohom či Bohmi – je možné nadviazať kontakt v tom zmysle, že sa môžeme dozvedieť, čo je a čo nie je správne a podľa toho máme žiť. Samo osebe by to nebolo nijako zvláštne. Problém ale nastal v tom, že s Bohom (Teos) sa nemožno kontaktovať len tak, priamo, bez „povolenia“. Na tento kontakt musia existovať „licencovaní“ popi či šamani, ktorí vám vedia povedať, čo je a čo nie je správne. Za to ich – samozrejme – treba kŕmiť a poskytovať im kompletné služby či rozkoše. Po smrti bude ten, kto pochleboval Bohu odmenený, kto nepochleboval – zatratený v Pekle. Tu patria všetky náboženstvá. Sú postavené na teológii, t.j. na výkladoch kvalifikovaných teológov.
Neteizmus je smer, ktorý uznáva existenciu Vyšších (hoci neviditeľných) Síl, ale zároveň pozná aj používa praktiky na priamy kontakt s týmito Silami. Teda – oproti náboženstvám – nepovažuje popov či šamanov a im podobných za tých vyvolených, ktorí majú exkluzívne právo na kontakt s Vyššími Silami. Po smrti prichádza ďalšia inkarnácia (ak bola splnená prechádzajúca úloha), alebo reinkarnácia (ak predchádzajúca úloha kvôli predčasnej smrti nebola splnená a treba ju dokončiť pred prijatím ďalšej úlohy). Toto je Slavianstvo, ktoré nazývame aj Svetoponímanie.
Existujú aj všakovaké kombinácie horeuvedených smerov, ale najčastejšie ide o ambicióznych jedincov, ktorí si takto chcú zostaviť svoje vlastné náboženstvo, v ktorom plánujú – samozrejme – hrať prvé husle oni sami. Tu platí ono védické: spojením dvoch nevzniká celok, ale rodí sa tretie. Preto tretiakom nebudeme venovať pozornosť.
Neteizmus v oblasti ponímania Sveta neuznáva žiadne autority okrem samotného jedinca a jeho priameho kontaktu, ani právo žiadnych parazitov na zvrchovanosť, teda ani žiadnych Bohov či bohov. Toto sú len bytosti obývajúce deviatu stogňovú (čakrálnu) a priestorovú štruktúru, pričom As je Bytosť, ktorej vedomie spočíva v 16. Stogňovej (čakrálnej) a rozmernostnej štruktúre.
Akosi je mnohým nejasné, prečo neteizmus uznáva Hierarchiu. Hierarchia však nie je autorita.
Treba zdôrazniť, že Perúna, Svaroga, Ladu, Velesa, Odina a ďalšie Entity považujeme za našich Prvobytných Prѣdkov, alebo aj Kozmické Energie. Ak ich oslovujeme priamo, tak priamo k nám prichádzajú. Ak pred nich vsunieme „Boh“ či „boh“ (pri vyslovovaní „nevidno“ veľkosť písmena, t.j. vibrácie zvuku sú tie isté) tak hoci tieto Energie privoláme (lebo máme na to právo), tak z toho nič nemáme, ale iba kŕmime parazitov (Bohov či bohov).
Toto už je Znanie Rána Svaroga.
A teraz sa pozrime na spomínanú oslavu a reakcie.
Tradičné Obrady osláv Sviatkov boli z minulosti žrecmi zostavené tak, aby bola zachovaná aspoň minimálna väzba na Nebeské Energie, ktoré sa v určité dni roka prejavujú silnejšie ako v iné. Obrady – Slavianov – slúžia hlavne na to, aby sa ich účastníci dostali do takého stavu vedomia, že budú schopní cez seba prepúšťať na Zem Nebeské Energie. Tieto – na miestach Sily – vstupujú do Zeme a šíria sa po svojej vlastnej štruktúre zemských kanálov, ktoré navzájom prepájajú miesta Sily.
Takto sa aspoň malá časť Energie dostávala k tým, ktorí ostali nažive po krutom pokresťančovaní pod taktovkou jezuitov.
Staré obrady Noci Svaroga svoju úlohu splnili – prežili dodnes. Horko-ťažko, ale prežili. Jednou z daní, ktorú bolo potrebné zaplatiť bolo aj kŕmenie parazitov – Bohov.
V Ráne Svaroga už vychádzame na priamy kontakt s Vyšnými Silami (Energiami) bez kŕmenia parazitov. Teda presnejšie nie vtedy, ak chceme prežiť prechod do Zlatého Veku. Prežitie totiž nie je povinné. A už vôbec nie je dostupné bez Znania.
U obradov Rána Svaroga už V ŽIADNOM PRÍPADE nekŕmime parazitov. Preto nevzývame žiadnych Bohov ani bohov – a to ani tzv. slovanských. Slovanskí Bohovia sú paraziti, ktorí takto od nás odoberajú životnú energiu.
Počas slúženia celého Obradu URČITE nenazrela ani jediná adresácia „slovanským bohom“. Napriek tomu nájdete informácie – v súvislosti s opisom našej oslavy – o „vzývaní slovanských bohov“.
V súvislosti s touto oslavou sa spomína aj „slovanské náboženstvo“.
A teraz si to zosumarizujme. Počas osláv sme ani raz nehovorili o „bohoch“, ani o náboženstve. Ale práve v reláciách týchto termínov nás opisujú. Ako nám môžu pripisovať niečo, čo sme ani raz nespomenuli? A vidíte – dá sa to. Ale to oni sami vytvárajú svoju kategorizáciu a podsúvajú si ju ako neomylne správnu. Bez akejkoľvek snahy vniknúť aspoň do základov toho, čo – zo svojho pohľadu – opisujú.
Takíto jedinci opisujú z nadhľadu javy, ale pritom sa považujú za absolútne nad vecou. Kdesi zachytili, že slovanstvo je náboženstvo s mnohými bohmi, a teda to ako mantru bez rozmýšľania opakujú. Ukazuje to iba na to, že nie sú schopní Svetoponímania, ale iba Svetonázoru.
Svetonázor je „jednosmerná ulica“ vo sfére posudzovania procesov. Ktosi niečo ustanoví a svetonázorovci to bez škrupúľ – ale hlavne bez použitia vlastného úsudku – opakujú ako papagáj naučené repliky. Preto hovoríme, že Svetonázor je pohľad na skúmaný proces BEZ SPÄTNEJ VÄZBY. Ide o neriadený proces, t.j. vieme iba to, čo procesu pripisujeme bez overovania (Pán povedal, ovečky počúvajú).
Svetoponímanie je posudzovanie skúmaného procesu vrátane jeho vektoru smerovania tak, že je zachytávaná a vyhodnocovaná aj spätná väzba skúmaného procesu. Svetoponímanie je pohľad na skúmaný proces SO SPÄTNOU VÄZBOU, preto ide o riadený proces, t.j. vieme o procese aj to, čo sám proces považuje za dôležité (niekto na začiatku povedal, ale porovnávam to sám/a).
K priebehu osláv však ešte jednu poznámku. Sú takí, ktorí nás kritizujú, že odporúčame preklínať a blahoslaviť, ale akosi už nevenujeme pozornosť „skutočnému“ Slovanstvu. A ako sa prejavili „skutoční Slovania“ na tradičnom, prastarom Obrade? Mohli sme to vidieť po zapálení vatry, keď sa účastníci Obradu majú pochytať rukami – vytvoriť chorovod – a spievať Hymnu Ohňu. Ani jeden „pravý Slovan“ zo Slovenska nepoznal text piesne – ktorý je uvedený v knihách Slovansko-Árijských Véd – ale poznali a spievali ho všetci prítomní bratia z Moravy..?
Pri názve „Morava“ sa na chvíľku pristavme. Ak vezme do úvahy podnetný článok Vladana zo Sliezska (https://www.tartaria.sk/morava-nebo-marava/), tak sa dostaneme k veľmi zaujímavému bodu. Prikláňame sa k názoru, že ide o etnonym, ktorý mal pôvodne tvar MaraVa. Mara – sestra Perúna – je ľahko rozoznateľná. A prípona –Va je z pohľadu Staroslovienskej Bukvice ľahko etymologicky rozšifrovateľná. Podľa známych zásad analýzy slabík dostávame význam „zdroj (hlbokej) Múdrosti“. Takže ide o Obraz územia, ktoré je charakteristické špecifickými Nebeskými Energiami Mary ako zdroja (hlbokej, nie povrchnej) Múdrosti.
Príponu –Va vidno aj na starých opisoch dnešnej Nitry – je to forma NitraVa. Teda za poskladanými Obrazmi bukvíc „Nitra“ je etnonym charakterizovaný ako „zdroj Múdrosti“. Veď v minulosti aj bola hlavným mestom dôležitej dŕžavy, kanály jej riadenia EXISTUJÚ dodnes. Nedokázali ich preprogramovať, preto hlavné mesto presunuli inam. Tu začala naša poroba – preto tu prišli Cyril a Metod a preto tu aj založili kresťanský egregor. Ako zvyčajne jezuiti – krvou našich Prѣdkov.
Dôležitejšie ako festivalová prezentácia (hoci) starého Obradu sú meditácie na miestach Sily. Tu však treba vedieť o čo ide. Staré Obrady (počas Noci Svaroga) mali – a dodnes majú – principiálne ten istý význam ako dnešné meditácie (Ráno Svaroga) na Miestach Sily. Ide o prenos Svetlých Energií na Zem a vytváranie teraz už našich programov v Astrále (Jemnohmotnom Svete), teda vo sfére príčin. Za Noci Svaroga to bolo v neuvedomelej forme, dnes je potrebná uvedomelá forma a vedomé konanie. Teraz je potrebné preklínaním systematicky ničiť programy na našu likvidáciu a ničotu a zameniť ich našimi programami na naše prekvitanie. Na to máme iba jedinú zbraň – preklínanie. Treba vedieť, že kto nepreklína, ten/tá vedome nechce oslobodiť našu Zem spod cudzích prekliatí. Ba naopak – posilňuje cudzie programy na našu likvidáciu.
Sú takí, ktorí sa snažia protiviť oslobodzovaniu spod cudzích negatívov hovorením a šírením „lásky ku všetkým“. Naši Prѣdkovia o Láske (Ľúbosti) nehovorili, ONI JU ŽILI. Hovoriť a konať sú dve rozdielne veci. Hovoriť o láske (Ľúbosti) je uvedomelo presmerovávať pozornosť a teda aj vedomie (a zároveň výšku umiestnenia Živatmy) do Štvrtej priestorovej a čakrálnej štruktúry.
Koncentrácia na lásku je nič iné, iba obyčajné, zamaskované náboženstvo s cieľom znížiť vedomie zo 16. rozmernostnej a stogňovej (čakrálnej) štruktúry do 4. úrovne. Teda žiaden „progres“, iba úplne obyčajná degradácia. Vôbec nezáleží na tom, či „Idol Lásky“ nazývajú Ježiš, Kristus či Radomír. Podstata je ÚPLNE rovnaká.
Rozšírenie vedomia (výstup Živatmy) nad delenú časť 12-rozmernej Hry znamená minimálne 10. rozmerovú a sogňovú (čakrálnu) úroveň (tá je už nad Bohmi). Návrat do 3. stogne (lebo orientácia na lásku ako na métu znamená nie prítomnosť v 4. stogne /čakry/, ale iba túženie po výstupe do 4. stogne) je totálna degradácia a prijatie náboženstva.
Prítomnosť vedomia vo vyššej stogňovej (čakrálnej) a priestorovej štruktúre automaticky zahŕňa už ovládnutie a zahrnutie všetkých predchádzajúcich, t.j. nižších stogňových (čakrálnych) aj priestorových štruktúr. Opačne to – samozrejme – neplatí.
Preto netreba hovoriť o tom (t.j. priťahovať pozornosť s cieľom poklesu úrovne vedomia), čo už aj tak je samozrejmou súčasťou života.
Ale ešte treba vedieť jednu veľmi dôležitú vec. Tí, ktorí vykonávajú obrady – najmä tí, ktorí sa aktívne do obradov zapájajú – majú vždy svoju konkrétnu energetickú štruktúru, t.j. fungujú ako FREKVENČNÝ FILTER. Na aké frekvencie je takýto filter nastavený, také energie cez neho (naše telá) do NAŠEJ ZEME PRECHÁDZAJÚ. Ak sú na našich Obradoch prítomní cudzinci (Siví, Cigáni...), tak oni prepúšťajú iba IM ZODPOVEDAJÚCE FREKVENCIE. Teda presnejšie energie našej poroby a likvidácie.
Okrem iného ich energetické pôsobenie – Kabbala, Cigánska mágia – je koncentrované na to, aby sme sa my k našej Energii nedostali. Preto jedna zo základných techník, ktorú používajú je to, že celý pozemok osláv už od počiatku podriadia svojej kontrole. Znamená to, že okrem naivných poskakovaní a vykrikovaní hoci aj v krojoch a iných atribútoch Noci Svaroga sa k účastníkom osláv nemusí nič dostať.
Otázka neznie či majú právo – demokraticky – byť na našich oslavách, otázka znie, či nás oni volajú na svoje kabbalistické a cigánsko-čiernomagické stretnutia. Zúri informačná vojna a my takto pozývame našich likvidátorov na naše vlastné územie. Vari najslabší opis takejto reality je NAIVITA... ale sú aj oveľa horšie a výstižnejšie.
Ak sa teda dávate dokopy na nejakú akciu na miestach Sily, dobre si zvážte koho tam pozývate. Najhoršie je naivne pozývať všetkých, ktorých sme kedysi kdesi videli na našich akciách. A úplne korunou idiotizmu – situácia je vážna, preto treba používať aj takéto výrazy – je všetkých zvolávať a oznamovať detaily organizácie po internete. Videli sme takéto oduševnené internetové komunikácie, kde v kópiách sú Siví aj Cigáni. Ak im vopred oznámite miesto aj čas – ba dokonca aj čo chcete robiť – tak to každému čiernemu mágovi stačí. Iba si môžu spokojne ruky mädliť od takejto naivity...
Dobre zvážte všetky takéto organizovania. Vylúčte Sivých, vylúčte tých, ktorí chodievajú ku či udržiavajú kontakty s Cigánskymi mágmi (aj účastníkov seminárov Cigána Kurovského), vylúčte všetkých informátorov pražských šamanov (otvorene režú zvieratá na obradoch) a ich prisluhovačov na Slovensku. Títo všetci nás nenávidia, títo všetci nás chcú zničiť. Alebo aj nemusíte – ale neznalosť Konu prináša vždy tvorbu Karmy. Potrestanie Zla je naša povinnosť, ktorej nedodržanie generuje Karmu. Rozhodnutie je na vás.
A vôbec tu nejde o to, či sa nám páči či nepáči čo urobili. Je to iba prosté bezpečnostné opatrenie. Na nich už môžu byť inštalované temné energetické kanály či všakovaké programy Čiernych mágov. Nikto nemá právo tolerovať Zlo, ktoré týmto môžu spôsobiť už aj nám ostatným, neraz aj malým deťom. A na takéto programy nestačí ako obrana dlhé vlasy, brady, kroje či výšivky... Už ide o oveľa viac.
A ostatným prajeme veľa chuti a sily na prácu na miestach Sily. Sú to naše miesta, je to naša Zem. Zem našich Prѣdkov.___ ,,Ѣ,, čítame ako [ie]
.
.
.
Deň Perúna (deň slávenia tohto tradičného sviatku je podľa gregoriánskeho kalendára 14. januára) oslavuje naša rasa už vyše 120 tisíc rokov. Oslavuje sa popoludní rovnako ako väčšina slovanských sviatkov (s výnimočnými výnimkami). Rozsvieti sa veľký oheň, v strede ktorého, podobne ako pri sviatkoch v Kupalu, sa nachádza drevený sedem metrový meč - symbol Perunovho víťazstva nad silami temnoty. Okolo ohňa sa vykonávajú 3 chorovody: prvý (vonkajší) - ľudia v dospelom veku, druhý (stredný) - mladí ľudia, tretí (vnútorný, ten, ktorý je najbližšie k ohňu) - deti. Chorovody rotujú Posoloň a Protiposoloň (smer sa mení podľa znamenia žreca (v ideálnom prípade volchva), ktorý vedie sviatok). Vytvára sa silný tok pozitívnej energie, ktorý je posilňovaný chorovodovým spevom. Tento tok energie prostredníctvom úsilia žrecov prítomných na sviatkoch spája svety Javy a Pravy, dáva ľuďom požehnanie Priedkov. (Jav – svet ľudí a živých bytostí – fyzický svet, Prav – svet Prvopriedkov)
Zapáleniu ohňa samozrejme predchádzajú hry pre mladých – päsťové boje, rôzne testy sily, obratnosti, rýchlosti a mysle. Záverečným prvkom sviatku je prechádzka po ceste Perúna, Perúnovom labyrinte. Faktom je, že keď Perún vyhladil Kaščeja na Midgarde, pohyboval sa v súlade s energetickými líniami Zeme, čím ho očistil. Jeho cestu následne načrtli Mudrci a do dnešného dňa, počas slávenia Dňa Perúna, každý z účastníkov opakuje túto cestu samozrejme v oveľa menšom meradle.
Perunovská cesta/labyrint sa vydupala v snehu v prísnom súlade so schémou a svetovými stranami. Predtým bola táto cesta „pošliapaná“ okolo dedín alebo svätyní, čím sa vytvoril istý druh ochranného kruhu. Dnes sa často zmenšuje - len niekoľko desiatok krokov. Ochranná funkcia v tomto prípade nefunguje, ale symbolická zložka zostáva, navyše, keď sa prešlo po Perúnovom/svastičnom labyrinte (dokonca aj malom), človek je očistený a nasýtený prírodnou energiou Matky Zeme.
Môžete ísť raz, sedem, ideálne šestnásťkrát. Nie je to však postulát, je to všeobecné odporúčanie, ktoré nie je vôbec potrebné. V skutočnosti by mal človek na každom slavianskom sviatku robiť iba to, čo skutočne chce. Je to len o tom, že naši PrѢdkovia nemali ani len pochybnosť o účasti na rituálnych akciách, pretože je veľkou cťou dotknúť sa sveta Pravy, aby sme na chvíľu cítili skutočnú čistú moc našich Prvopriedkov.
Takto končí Deň Perúnov. Samozrejme, počas osláv sa hoduje, ale nepije sa alkohol.
VOLCHV: Svätoslúžiteľ, mudrc, čítač z hviezd, čarodejník. Podľa védických obyčajov musí vyrastať ako pastier kráv. Názov je preto tvorený slovami «vol», t.j. krava a «chovať» - ochraňovať; znamená ochranca kráv. Mládencov hľadali starí volchvovia po celej krajine, a keď našli vhodného, tento podstúpil učenie v dĺžke 40 rokov.
ŽREC: Vysluhovateľ Starej Viery, názov pochádza zo staroslovienskeho «Žizň rece», t.j. poznajúci a hovoriaci o pravdivej podstate života.
PRAV: svet Prvopriedkov
JAV: svet ľudí a živých bytostí
CHOROVOD: Skupina ľudí, ktorí, pochytajúc sa za ruky, vytvárajú uzatvorenú reťaz a pohybujú sa do kruhu určeným spôsobom (najčastejšie okolo vatry). Toto spôsobuje vyrovnávanie rovnováhy a usporiadania biopolí všetkých účastníkov chorovodu. Na slovanskom vidieku sa vodia chorovody najmä na jar a jeseň. Výnimku tvoria chorovody na svadbách.
Chorovody sa vodia na obzvlášť čistých miestach, ktoré dostávajú aj zodpovedajúce názvy. Na jedných miestach sa vodia sviatočné chorovody, na druhých všedné. Chorovody na jar vodia dievčence a mladé ženy (na sviatkoch Lady a Leli). Zúčastňujú sa aj muži, čím sa dosahuje celková oduševnená nálada a radosť sviatku. Neženatých mládencov môžu dievčiny, na základe svojho rozhodnutia, pozývať do chorovodu. Na jar a jeseň sa vodia spoločné chorovody. Ale môžu byť aj iba ženské, alebo iba mužské chorovody (obradné a vojenské).
CHOROVODNICA: Žena vodiaca chorovody, ktorá pozná chorovodné hry aj piesne. Na slovanských dedinách a v mestách sa chorovodnica teší veľkej úcte. Podľa jej pokynov sa nielen organizujú sviatky a veselice, ale ona učí aj dievčatá rôzne piesne a hry. V minulosti bývalo zvykom, že dievčatá ju obdarovávali darčekmi, matky ju hostili a otcovia dievčat jej zadarmo chodili pomáhať obrábať pole. Ak chorovodnica bola vdova alebo starena, tak bola podporovaná občinou, ktorá jej zabezpečovala živobytie. Často ju pozývali za svachu na svadby, ako kumu na oslavu narodenia, plakajúcu na pohreby. Pozná miestne obyčaje, národné múdrosti, hádania (veštenia), staré povesti a rozprávky. Chorovodnica sa líši od ostaných žien osobitnou krásou: je vždy mladá (nehľadiac na vek), hravá, zhovorčivá, odvážna. Ak takáto žena nie je prítomná, tak chorovody vedú žreci – muži: skomorochovia a kolobrodoviČítaj viac
Prihlásiť
Terms of service
