🔊POZÝVAME VÁS NA KONFERENCIU - PREDNÁŠKY O BERTHE VON SUTTNER☮️
📅KEDY A KDE? 2️⃣5️⃣.1️⃣1️⃣.2️⃣0️⃣2️⃣4️⃣ O 17:00 V HOTELI DEVÍN V BRATISLAVE
POZOR❗️ POČET MIEST JE OBMEDZENÝ, preto sa čím skôr registrujte na email: ikompisova@gmail.com
S prednáškami vystúpia:
🔹Barbara Grabner - novin...rka a historička
🔹Petr Chrdle - vydavateľ, cestovateľ, esperantista
🔹Eduard Chmelár - prezident OZ Zjednotení za mier
BOJOVNÍČKA ZA MIER BERTHA VON SUTTNER🦸♀️🕊
Bertha von Suttner sa narodila v Prahe v roku 1843 ako grófka Kinská a bola prvou ženou na svete, ktorá v roku 1905 získala Nobelovu cenu za mier.
V strnulom rámci konvencií najvyššej spoločnosti si dokázala nielen uchovať svoju osobitosť, ale aj vehementným spôsobom presadzovať svoje ideály. V dobe, kedy názor ženy na politiku mal pramalý význam, sa dokázala relevantným spôsobom zapojiť do celoeurópskej diskusie najmä v oblasti mieru a alternatívnych riešení sporov. Bertha bola jednou z najvýznamnejších osobností mierového hnutia na prelome 19. a 20. storočia, bola jednou z najvplyvnejších žurnalistiek svojej doby a ako zakladateľka mnohých mierových spoločností sa zasadzovala za mier, práva žien a národnostných menšín. Svojou literárnou prácou a činnosťou pre zachovanie mieru sa radí do čela obrancov humanistických ideí v Európe druhej polovice devätnásteho storočia.
ROMÁN Z ROKU 1889 ZLOŽTE ZBRANE! ZMENIL CHOD DEJÍN
V románe Zložte zbrane! (Die Waffen nieder!) vykresľuje autorka vojnové hrôzy s takou autenticitou, že dielo najprv odmietlo hneď niekoľko vydavateľstiev, lebo by vraj príliš šokovala verejnosť a po vydaní v roku 1889 kniha vzbudila sprvoti obrovskú vlnu nevôle a veľký rozruch. Kniha sa však stala ikonou pacifismu a mierového hnutia, Bertu razom preslávila a postavila medzi popredných predstaviteľov mierového hnutia vo svete. Román bol preložený do mnohých jazykov (vrátane češtiny či esperanta) a opakovane vydávaný.
Príbeh, ktorý sa odohráva na pozadí reálnych vojenských konfliktov druhej polovice 19. storočia, nebývalým spôsobom spochybnil predstavy o ušľachtilosti vojny a vojenskej profesie. Širokej verejnosti priblížila tak autorka utrpenie vojakov na fronte, ktoré bolo v tej dobe tabuizované v dôsledku masívnej vojenskej propagandy, tak aj širšie dopady vojen na celú spoločnosť. Od príbehu, nad ktorým by sme sa dnes blahosklonne pousmiali, ju však odlišuje jedna dôležitá vec: dotýka sa tém, o ktorých sa ešte v druhej polovici 19. storočia nehovorilo, aby sa človek spoločensky neznemožnil. Snaha zbavovať bojovanie aury hrdinstva bola v druhej polovici 19. storočia úplne šokujúca. Rovnako ako poukazovať na nezrovnalosti v našom uvažovaní o individuálnom a kolektívnom násilí. Príbeh je pretkaný filozofickými úvahami o absurdite vojen a mocenskej politiky, ale tiež argumentmi podporujúcimi rodiace sa mierové hnutia.
Autorka sa nikdy netajila tým, že sa jedná o román agitačný. Kniha Zložte zbrane! je i v dnešnej dobe stále veľmi aktuálny zdroj ideí, ktoré je potrebné šíriť s cieľom podpory mierových alternatív riešenia sporov a zároveň vytvoriť priestor pre nadviazanie spolupráce na ceste k presadzovaniu mieru a udržateľnej bezpečnosti. A darí sa jej pritom ešte niečo iné - ukázať, že niektoré ľudské tendencie sa za posledných 135 rokov príliš nezmenili - napríklad: to, čo je obvyklé, je nemenné; čo je nové, to je podozrivé.
Po vydaní románu Zložte zbrane! sa Bertha stala poprednou osobnosťou európskeho mierového hnutia, vydávala protivojnový časopis, stála pri zrode mnohých mierových spolkov a zúčastňovala sa na prvých mierových kongresoch. Volala po vzniku európskeho spoločenstva (mierové súžitie európskych štátov sa malo podľa nej stať prvou veľkou etapou na ceste ku svetovému mieru), stála pri zrode Medziparlamentnej únie (vznikla v roku 1889) a zaslúžila sa o vznik najstaršej inštitúcie pre riešenie medzinárodných sporov - Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý vznikol v roku 1899 na mierovej konferencii v Haagu z iniciatívy ruského cára Mikuláša II.
Jej práca má značný presah aj do dnešnej doby, kedy je veľmi dôležité poukazovať na pretrvávajúcu aktuálnosť Bertiných myšlienok a ich prínos pre oblasť mierovej politiky. Kritika nehumánnosti vedenia vojny, ktorú predložila ešte za svojho života, je stále platná, tým viac v dobe, kedy máme k dispozícii zbrane s neuveriteľne ničivými vlastnosťami a kedy sa množstvo krajín sveta nachádza uprostred ozbrojeného konfliktu.
Ešte v roku 1893 povedala: „Veľmi dobre viem, že samotné mierové hnutie vojnu neodstráni. Len ten, kto má v rukách moc, - čo priatelia mieru veľmi dobre vedia - môže premeniť idey na činy. Ale aj myšlienka je schopná, pokiaľ je vyjadrená jasne, opakovane a jednomyseľne, pôsobiť na vôľu mocných. A práve to chceme. Nerobíme si ilúzie, že vyriešime medzinárodné právne otázky...nie my, ale tí, ktorí môžu, to musia urobiť.
Udržanie všeobecného mieru a možné zníženie nadmerného zbrojenia, ktoré ťaží celé národy, sa v súčasnej svetovej situácii nabádajú ako ideál, ku ktorému musia smerovať snahy všetkých vlád. Finančná záťaž zbrojenia sa dotýka blahobytu ľudí priamo pri koreni. Národná kultúra, hospodársky pokrok, vytváranie hodnôt – to všetko je zmrzačené vo svojom vývoji a vedené nesprávnym smerom.“
NOBELOVA CENA ZA MIER
Bertha Suttner aj Alfred Nobel pracovali v prospech mieru a proti vojne; obidvaja sa však snažili dôjsť k cieľu rozdielnymi prostriedkami. Nobel sa spoliehal na metódu zastrašovania pomocou nových typov zbraní, ktoré by natoľko umocnili strach z vojny, že by ich už žiadny vládca nebol ochotný rozpútať. Podľa Berty boli najlepšími spôsobmi ako predchádzať vojnám medzinárodné dohody, odstránenie príčin vojen a démonizačných obrazov nepriateľa, medzinárodné porozumenie a prepojenosť na najširšej rovine. Napriek rozdielnym názorom obaja chceli pomôcť zabezpečiť mier – to bol ich jediný cieľ.
V novoročnom prianí Berte z roku 1893 Alfred Nobel napísal:
„Rád by som prostredníctvom závete určil časť svojho majetku na ceny, ktoré by sa udeľovali raz za päť rokov...Ceny nech sa udeľujú tej alebo tomu, kto učiní najväčší krok smerom k zmiereniu Európy.“
Bertha reagovala na myšlienku udeľovania cien skepticky a presadzovala, aby bohatí ľudia ako Rothschild, Hirsch alebo Nobel prácu bojovníkov za mier subvencovali priamo. Tvrdila, že tí, ktorí pracujú pre mier, nepotrebujú ceny, ale prostriedky na svoju prácu.
„Ministri vojny nemajú žiadne finančné starosti a môžu sa svojej obšťastňujúcej práci venovať z plných síl; my ostatní, ktorí sa snažíme pracovať pre mier, sme zo všetkých strán tiesnení nedostatkom,“ tvrdila v roku 1895.
10. decembra 1905 dostala Bertha ako prvá žena na svete Nobelovu cenu za mier, ktorú si prevzala 18. apríla 1906 v Christianii (Oslo). Tu predniesla prednášku "Vývoj mierového hnutia".
Túto mierovú cenu dostala za svoju knihu Zložte zbrane!, za celoživotné mierové úsilie, ako aj za svoj mierový aktivizmus, ktorý spočíval v zakladaní buniek mierového hnutia. Ani potom sa neprestala angažovať v propagácii mierovej tematiky, ideí humanizmu a varovaní pred zbrojením a hrozbou konfliktu. Von Suttner bola priekopníčkou mnohých radikálnych myšlienok. Tvrdila, že vojna je niečo, načo by sme mali časom rezignovať ako na kanibalizmus. Cieľom jej úsilí bolo, aby sme rozhovory, kadiaľ má viesť aká hranica, dokázali viesť bez zbrane v ruke. Verila, že príde deň, kedy už ženy nebudú obdivovať vojnových hrdinov, ale hrdinov mieru, ktorí sú omnoho významnejší.
Keď Bertu prijal 17.októbra 1904 v Bielom dome prezident Theodore Roosevelt, povedal jej: „Svetový mier príde, príde isto, ale len krok za krokom.“
„A tak tomu aj je. Hoci je cieľ tak zrejmý, zdanlivo blízky a ľahko dosiahnuteľný, cesta k nemu vedie len krok za krokom a pritom musia byť zdolané nespočetné prekážky.
A tu ide navyše o cieľ, ktorý milióny ľudí ešte vôbec nevidia, o ktorom nespočetní ľudia buď nevedia vôbec nič, alebo ho považujú za utópiu. Mocenské záujmy sa tiež snažia, aby ho dosiahnuté nebolo, aby všetko zostalo po starom. A stúpenci starého, existujúceho, majú dokonca silných spojencov v prírodnom zákone lenivosti, v zotrvačnosti, ktorá je vlastná všetkým veciam, ako by to bola ochrana pred nebezpečenstvom a zánikom. Zápas, ktorý ešte pacifizmus čaká, teda nie je jednoduchý...“
Uviedla Bertha vo svojej prednáške „Vývoj mierového hnutia“, ktorú predniesla v Osle 18. apríla 1906 pri oficiálnom prevzatí Nobelovej ceny.
Bertha nielenže zoznámila Nobela s mierovým hnutím, inšpirovala ho k udeľovaniu mierovej ceny, ale vďaka ich dlhoročnému a dôvernému priateľstvu podporoval mierovú propagandu a zabezpečoval mierové hnutie vysokými finančnými čiastkami. „Zbratanie národov, redukcia armád a podpora mierových kongresov patria k veciam, ktoré znamenajú pre dobro ľudstva najviac,“ tvrdila Bertha.
Bertha zomrela päť týždňov pred Sarajevským atentátom v júni 1914 a tento rok sme si pripomenuli 110 rokov od jej úmrtia.
Prednášky predstavia túto výnimočnú a inšpirujúcu ženu, ktorá v mnohom predstihla svoju dobu, zo všetkých aspektov jej zložitého života. Ako bojovníčku za mier, za práva žien, proti antisemitizmu, ako spisovateľku. Priblížia aj jej veľmi komplikovaný súkromný život a celoživotné priateľstvo s Alfredom Nobelom a ostatnými predstaviteľmi mierového hnutia (napr. Alfredom Hermannom Friedom, ktorý získal Nobelovu cenu za mier v roku 1911)Čítaj viac
Prihlásiť
Terms of service
